Koronavírus a jeho ekonomické dopady na obyvateľov

Financer.com realizoval v dňoch od 16. do 26. marca online anonymný prieskum, do ktorého sa mohol zapojiť ktokoľvek navštevujúci náš web. Hlavným cieľom bolo monitorovanie ekonomických dopadov v súvislosti s opatreniami proti šíreniu nového koronavírusu COVID-19 na dobrovoľne zapojené obyvateľstvo.

Vyzbierali sme 715 odpovedí. Pozrite sa na vyhodnotenie nami zistených skutočností.

Odpovedali prevažne muži

V prvých troch otázkach prieskumu sme zisťovali pohlavie, vek a kraj trvalého bydliska respondentov. Na prieskum dobrovoľne reagovalo spomínaných 715 osôb, z toho 59,30% mužov a 40,70% žien.

Najviac bolo ľudí od 26 do 40 rokov

Z hľadiska vekovej štuktúry respondentov bola najpočetnejšie zastúpená skupina obyvateľstva od 26 do 40 rokov, pričom najmenej, len 2,5% opýtaných, tvorili ľudia nad 60 rokov. Značnú časť respondentov tvorili mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov. Odpovede osôb mladších ako 18 rokov neboli do výsledkov prieskumu zahrnuté.

Najväčšie zastúpenie mal Žilinský kraj

Z hľadiska geografického rozmiestnenia obyvateľov a ich trvalého bydliska bolo najviac zapojených ľudí zo Žilinského kraja, ktorý získal 22,2%. Naopak, najmenej respondentov sa zapojilo z Bratislavského kraja, čo stačilo na 6,2%.

Pri pohľade na mapu krajov Slovenskej republiky musíme konštatovať, že o nami realizovaný dobrovoľný prieskum prejavilo záujem viac obyvateľov z východného Slovenska.

Takmer 30% opýtaných chodí normálne do práce

Zaujímalo nás, ako sa starou, ale aj novou vládou schválené opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu COVID-19 premietli do pracovného života opýtaných.

Takmer 30% z nich chodieva normálne do práce, pričom ďalších 21,30% ostalo kvôli opatreniam doma. Ďalších skoro 12% opýtaných pracuje formou home office.

Až 17,7% opýtaných tvorili podnikatelia, ktorí museli zavrieť svoje prevádzky, pretože ju zastavil ich hlavný dodávateľ. Pomerne nízke percento opýtaných, len 2,1%, tvorili podnikatelia so zavretou prevádzkou bez zavinenia ukončenia prevádzky hlavným dodávateľom. 3,2% vo svojom podnikaní pociťuje mierne alebo žiadne negatívne vplyvy.

Bez príjmu vydržíme maximálne 1 mesiac

Ďalšou otázkou sme sledovali schopnosť plnohodnotne fungovať s obmedzeným, prípadne žiadnym príjmom. Najviac ľudí, až 35% vydrží bez príjmu maximálne 1 mesiac. 31% opýtaných vydrží menej ako 2 týždne. Každý štvrtý opýtaný však vydrží bez príjmu, prípadne s obmedzeným príjmom aj dlhšie ako 2 mesiace.

Bude preto zaujímavé sledovať, do akej miery súčasné obmedzenia zasiahnu slovenskú ekonomiku. Aj po dnešnom miernom zvoľnení v podobe otvorenia viacerých prevádzok s prísnymi opatreniami odborníci očakávajú recesiu a prepad.

Ľudia si najviac želajú odklad splátok

Ešte 16. marca 2020 zverejnila vtedajšia vláda na čele s premiérom Petrom Pellegrinim 13 ekonomických opatrení, ktorými chcela zmierniť negatívne dopady krízy na obyvateľstvo. Pýtali sme sa, ktoré z nich by naši respondenti najradšej privítali. Odpovedajúci mohli v tomto prípade zvoliť viac ako 1 odpoveď.

Skoro 62% ľudí by privítalo odklad splátok hypoték a spotrebných úverov bez negatívneho záznamu v registri dlžníkov. Druhou najčastejšou odpoveďou s viac ako 30% bola podpora diskusie na európskej úrovni, s cieľom uvoľniť nevyčerpané finančné prostriedky z eurofondov na vykrytie strát spôsobených koronavírusom.

Ďalších, takmer 29% ľudí si želá odklad povinnosti podať daňové priznanie pre všetky fyzické osoby z 31. marca na 30. júna.

95% ľudí nosí pravidelne rúško

Posledná otázka nebola zameraná na ekonomické dopady. Chceli sme zistiť, ktoré z odporúčaných opatrení ľudia dodržiavajú a ak áno, tak v akej miere. Respondenti mohli zvoliť viacero odpovedí.

Zistili sme, že 95,10% opýtaných nosí pravidelne rúško a 87,80% si pravidelne umýva ruky a dbá o zvýšenú hygienu. Najmenej, 31,70% sa snaží vyhýbať kontaktu s divými a hospodárskymi zvieratami.

Odborníci očakávajú recesiu a prepad

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydala ešte 12. marca 2020 správu, v ktorej predpovedala pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky spôsobený práve šírením nového koronavírusu COVID-19.

Aktuálny vývoj v súvislosti s koronavírusom COVID-19 prinesie ďalšie negatívne vplyvy. Okrem priamych nákladov na riešenie akútnych prípadov budú výrazne vyššie náklady spojené s karanténnymi opatreniam zameranými na predchádzanie rozširovania nákazy. Revidované prognózy obchodných partnerov SR a vývoja globálneho obchodu indikujú, že v roku 2020 slovenská ekonomika nemusí rásť, pričom nie je vylúčený ani medziročný pokles jej výkonnosti.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

O prácu môže prísť až 130 tisíc ľudí

Ďalšie prognózy ekonomického vývoja ukazujú, že je potrebné očakávať celkový pokles dopytu a produkcie, čo by znamenalo zníženie maloobchodných tržieb až o 30%.

Okrem toho, Národná banka Slovenska uvádza, že vplyvom koronavírusu by mohlo o prácu dočasne prísť takmer 135 tisíc Slovákov. Dopady krízy spôsobenej koronavírusom uvádza v krátkom videu.

 
Národná banka očakáva prepad slovenskej ekonomiky v rozmedzí 4,5 až 9,6%. Predpokladá sa, že tento prepad vystrieda v budúcom roku výraznejšie oživenie ekonomiky a návrat teraz utlmenej spotreby.