nezamestnanost na slovensku

Nezamestnanosť na Slovensku: Aký je jej aktuálny trend a vývoj?

  • 31. októbra 2020
  • 7 min čítania
  • 73 prečítaní

Jednotlivé štáty sa snažia udržať si jej mieru na čo najnižšej úrovni a jej hodnota je preto dôležitým ukazovateľom každej aktuálnej situácie.Nezamestnanosť patrí medzi jednu z najčastejších ekonomických a sociálnych tém. Čo o nej viete?

Kedy vzniká a prečo? Nezamestnanosť vzniká v momente, kedy si osoba hľadajúca prácu, nedokáže nájsť uplatnenie. Je spôsobená nevyrovnaným stavom medzi súčasnou ponukou práce a dopytom po nej. Inými slovami povedané, nezamestnanosť nastáva vtedy, keď sa časť práceschopného obyvateľstva nezúčastňuje pracovného procesu v krajine.

Za nezamestnanú osobu sa považuje každý práceschopný človek, ktorý z akéhokoľvek dôvodu nedisponuje pracovnou zmluvou a nie je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom, alebo nevykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť.

Zníženú ponuku práce a nerovnomerný stav trhu s pracovnými ponukami môže spôsobovať viacero faktorov. Medzi najčastejšie patrí práve spojitosť s hospodárskym cyklom, ktorý má za následok zhoršenú ekonomickú situáciu, nečakané udalosti vo svete, či nedostatočne vytvorené alebo sťažené podmienky pre vytvorenie nového pracovného miesta.

Ako zabrániť vzniku nezamestnanosti?

Ideálnym stavom by mohla byť nulová nezamestnanosť, no takýto jav nezodpovedá realite. Dosiahnuť nulovú hodnotu je prakticky nemožné a to z dôvodu frikčnej, alebo dočasnej nezamestnanosti. Tú spôsobuje prirodzený pohyb jednotlivých osôb medzi pracovnými pozíciami a preto bude vždy určité percento, ktoré prácu momentálne nemá. 

Krajiny sa rastu nezamestnanosti snažia zabrániť napríklad pritiahnutím veľkých firiem a investorov, ktorí vytvoria väčšie množstvo pracovných príležitostí napríklad aj v regiónoch, kde ich je nedostatok. Ďalšie nástroje na zníženie nezamestnanosti je napríklad výstavba infraštruktúry, alebo rôzne formy daňových úľav pre zamestnávateľov.

Pomoc pre nezamestnaných od štátu

Okrem podieľania sa na vytvorení lepších podmienok pre vznik pracovných miest, má štát povinnosť sa o nezamestnanú osobu postarať vo forme sociálnych dávok. To však platí iba v prípade, že daný človek spĺňa podmienky na ich získanie. Tie sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá presne hovorí o tom, kedy máte na podporu nárok.

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch (od 1. januára 2018), resp. troch rokoch (do 31. decembra 2017) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Úlohou štátu je tiež zabezpečiť adekvátny pomer v rozdiele medzi výškou sociálnej dávky v nezamestnanosti a odmeny za výkon nízkokvalifikovaných pracovných pozícií. A to práve z dôvodu, aby si ľudia z vypočítavosti nezvolili možnosť dobrovoľne nepracovať, čo môže byť viditeľné pri krajinách s veľmi štedrým nastavením systému sociálnych dávok.

Dlhodobý trend nezamestnanosti na Slovensku

Najkritickejšiou situáciou si Slovenská republika prechádzala na prelome tisícročí,  kedy nezamestnanosť dlhodobo dosahovala dvojciferné čísla. Najvyššia bola v roku 2001, a to dokonca na úrovni 19,3 %. Stúpajúcu mieru malo na svedomí systematické zadlžovanie štátu, klesajúca tendencia vývoja slovenskej ekonomiky a tiež nové reformy, ktoré vláda v tom čase presadzovala.

Po roku 2001 sa začal objavovať pozitívny trend a stúpajúca úroveň ekonomiky mala za následok zníženie miery nezamestnanosti a pomalší rast cenovej hladiny. V priebehu nasledujúcich rokov mal rast nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, čo platilo až do roku 2007, kedy miera nezamestnanosti dosiahla na jednocifernú úroveň vo výške 9,57 %. 

Hospodárska kríza z roku 2008, však spôsobila celosvetovú finančnú krízu, ktorá negatívne vplývala na hodnoty HDP a nezamestnanosti. Svoj vrchol nezamestnanosť dosiahla v roku 2013, kedy sa zastavila na hodnote 14,8 % a od tohto momentu nabrala opäť klesajúcu tendenciu. V rokoch 2017 až 2019 dokonca dosahovala úroveň nižšiu ako 5 %.

Diskusia na tému „Nezamestnanosť pod vplyvom koronakrízy v Ranných správach RTVS

Nezamestnanosť a koronakríza

However, the favorable development of Slovakia’s unemployment rate in the spring of 2020 unexpectedly changed the arrival of the global pandemic. The measures taken to halt the spread of the new virus have significantly slowed down GDP growth and thus slowed down the positive decline in the unemployment curve.

Počet uchádzačov o prácu začal naopak pribúdať a v apríli bol zaznamenaný najvyšší nárast nezamestnanosti, kedy sa jej hodnota v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila až o 1,38 %.

Nasledujúce mesiace sa krivka síce pohybovala stále smerom nahor, no nárast sa výrazne spomalil a máj predstavoval zvýšenie o 0,63 %, pričom jún už iba o 0,2 %. Júnová miera nezamestnanosti sa tak ustálila na hodnote 7,4 %. Letné uvoľňovanie opatrení spôsobilo znovuotvorenie niektorých pracovných pozícií, čo malo na celkovú nezamestnanosť pozitívny vplyv.

Ešte v marci 2020 sme realizovali prieskum o ekonomických dopadoch prvej vlny šírenia vírusu COVID-19 na obyvateľstvo SR.

Nezamestnanosť podľa okresov

Nezamestnanosť nie je zaznamenávaná iba plošne, no v rámci Slovenska je dôležité jej rozdelenie do okresov a krajov. Nezamestnanosť dlhodobo neklesá práve v problémových miestach. Vo všeobecnosti platí, že najlepšie hodnoty nezamestnanosti sú práve na západnom Slovensku, pričom sa smerom na východ zhoršujú.

Dlhodobo najlepším okresom v hodnotách nezamestnanosti sú mestské časti hlavného mesta Bratislava, pričom najhoršie percentá dosahuje za posledné roky okres Rimavská Sobota, k júlu 2020 to bolo až 20,4 %.

Dlhodobo najlepším okresom v hodnotách nezamestnanosti sú mestské časti hlavného mesta Bratislava, pričom najhoršie percentá dosahuje za posledné roky okres Rimavská Sobota, k júlu 2020 to bolo až 20,4 %.

Po uvoľnení opatrení z jari 2020 bol na tom najlepšie Bratislavský kraj, ktorý si toto prvenstvo drží dlhodobo najmä z dôvodu vysokého množstva pracovných príležitostí. Najhoršiu hodnotu naopak zaznamenal Prešovský kraj s mierou nezamestnanosti vo výške 11,18 %, nasledovaný dvojicou Košický a Banskobystrický kraj, s hodnotami 9,93 %, respektíve 9,60 %.

Nezamestnanosť v Európe

S podobným trendom nárastu nezamestnanosti bojuje po vypuknutí pandémie celá Európska únia. Štatistická inštitúcia Eurostat odhaduje, že v apríli bolo v eurozóne bez práce približne 12 milióna ľudí.

To v percentuálnych hodnotách predstavuje mieru nezamestnanosti vo výške 7,3 % aktuálnych k aprílu roka 2020. Krivka nezamestnanosti je pritom od zavedenia opatrení veľmi podobná v celej Európe a viaže sa na zatvorenie a opätovné otvorenie celých ekonomík alebo určitých odvetví.

Medzi lídrov v nezamestnanosti medzi európskymi štátmi patrí dlhodobo napríklad Česká republika, Nemecko, alebo krajiny Škandinávskeho polostrova. Najhoršie hodnoty naopak dlhodobo dosahujú južanské krajiny na čele s Gréckom, Španielskom či Talianskom, s hodnotami vo výške až 15 %.

Predpoklad ďalšieho vývoja

Aj keď mieru nezamestnanosti je za normálnych okolností možné zaradiť medzi relatívne stabilné a predvídateľné ekonomické ukazovatele, situácia vo svete po príchode koronavírusu túto skutočnosť sťažuje. Veľa bude záležať na vývoji pandemickej situácií a zavádzaní opatrení v jednotlivých krajinách.

Krajiny aj firmy sa snažia zabrániť hromadnému prepúšťaniu a pomáhajú si aj doteraz menej praktizovanými metódami, akými je napríklad práca na diaľku.

Prognózy sú však menej priaznivé pre najviac zasiahnuté odvetvia, akými sú napríklad ubytovacie a stravovacie zariadenia, cestovný ruch či kultúrny a zábavný priemysel. Stále však platí, že kľúčovým faktorom pre udržanie nezamestnanosti na priaznivých hodnotách, je rýchlosť obnovy stratených či obmedzených pracovných miest a vytváranie nových.

Ženy verzus muži

Nezamestnanosť si vyberá nielen jednotlivé pracovné odvetvia, no rozdielny vplyv môže mať aj na samotné pohlavie. Zo štatistík vyplýva, že nezamestnanosť počas koronakrízy vplýva horšie na ženy, ako na mužov.

Primárnym dôvodom je, že počas opatrení zostávajú doma s dieťaťom a ich pracovný čas je tak obmedzený, alebo prerušený úplne.Vzniknutému nepomeru neprospieva ani skutočnosť, že pracovné oblasti, v ktorých ženy pracujú, sú tradične nastavené nižšie platové podmienky a zároveň je pri nich nižšia miera možnosti práce na diaľku.

Spoločnosť na Slovensku ale aj celej Európe sa teda okrem ekonomických dôsledkov bude musieť vysporiadať aj s možným prehlbovaním rozdielov v platoch mužov a žien.

Často kladené otázky

Prečo vzniká nezamestnanosť?

Nezamestnanosť vzniká z viacerých dôvodov, no všeobecná definícia vzniku je tá, že nezamestnanosť je výsledkom vyššieho dopytu po práci, v porovnaní s jej ponukou.

Ako sa štáty bránia proti rastu nezamestnanosti?

Štáty môžu nezamestnanosť znižovať napríklad zlepšovaním infraštruktúry, daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov, daňovými úľavami, pritiahnutím zahraničných investorov, alebo

Aké regióny na Slovensku majú najlepšiu a najhoršiu mieru nezamestnanosti?

Na Slovensku dlhodobo platí, že najlepšie hodnoty miery nezamestnanosti sú na západnom Slovensku a zhoršujú sa smerom na východ. Najlepšie čísla dosahuje Bratislavský kraj, najhoršie naopak Prešovský, Košický či Banskobystrický.

Kde je najnižšia nezamestnanosť v rámci Európskej únie?

Najnižšia nezamestnanosť je dlhodobo v Českej republike, Nemecku, Holandsku a Škandinávskych krajinách.

Autor Daniel

Country Manager Financer.com Slovensko, milovník dobrého jedla, cestovateľ a knihomoľ so záľubou vzdelávania sa v oblasti finančnej gramotnosti a financií. Vždy pripravený pomôcť urobiť to najlepšie finančné rozhodnutie.

Zdieľať na
73 prečítaní
Aktualizované 31. októbra 2020

Objavte viac článkov