Viete, aká je u nás aktuálna nezamestnanosť a čo ju ovplyvňuje?

Nezamestnanosť je jedným z najvážnejších ekonomických a sociálnych problémov, ktorý sa dotýka mnohých krajín sveta. Je to stav, keď ľudia, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, nemôžu nájsť zamestnanie.

Nezamestnanosť má negatívny vplyv nielen na jednotlivcov a ich rodiny, ale aj na celú spoločnosť. Môže viesť k nižšiemu životnému štandardu, sociálnym problémom a zhoršeniu ekonomiky.

V súčasnosti sa nezamestnanosť stáva stále väčším problémom, najmä v dôsledku pandémie COVID-19, ktorá výrazne ovplyvnila ekonomiku mnohých krajín. Je dôležité pochopiť príčiny nezamestnanosti, aby sa mohli nájsť efektívne riešenia.

Obsah článku

Čo je nezamestnanosť a ako vzniká?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že jednotlivé štáty sa snažia udržať si jej mieru na čo najnižšej úrovni a jej hodnota je preto dôležitým ukazovateľom každej aktuálnej situácie. Patrí medzi jednu z najčastejších ekonomických a sociálnych tém. Čo o nej viete?

Kedy vzniká a prečo? Ako sme už načrtli, vzniká v momente, kedy si osoba hľadajúca prácu, nedokáže nájsť uplatnenie. Je spôsobená nevyrovnaným stavom medzi súčasnou ponukou práce a dopytom po nej.

Inými slovami povedané, nezamestnanosť nastáva vtedy, keď sa časť práceschopného obyvateľstva nezúčastňuje pracovného procesu v krajine.

Za ezamestnanú osobu sa považuje každý práceschopný človek, ktorý z akéhokoľvek dôvodu nedisponuje pracovnou zmluvou a nie je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom, alebo nevykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť.

Zníženú ponuku práce a nerovnomerný stav trhu s pracovnými ponukami môže spôsobovať viacero faktorov. Medzi najčastejšie patrí práve spojitosť s hospodárskym cyklom, ktorý má za následok zhoršenú ekonomickú situáciu, nečakané udalosti vo svete, či nedostatočne vytvorené alebo sťažené podmienky pre vytvorenie nového pracovného miesta.

Ako zabrániť jej vzniku?

Ideálnym stavom by mohla byť nulová nezamestnanosť, no takýto jav nezodpovedá realite. Dosiahnuť nulovú hodnotu je prakticky nemožné a to z dôvodu frikčnej, alebo dočasnej nezamestnanosti.

Tú spôsobuje prirodzený pohyb jednotlivých osôb medzi pracovnými pozíciami a preto bude vždy určité percento, ktoré prácu momentálne nemá.

Krajiny sa rastu nezamestnanosti snažia zabrániť napríklad pritiahnutím veľkých firiem a investorov, ktorí vytvoria väčšie množstvo pracovných príležitostí apríklad aj v regiónoch, kde ich je nedostatok. Ďalšie nástroje na zníženie nezamestnanosti je napríklad výstavba infraštruktúry, alebo rôzne formy daňových úľav pre zamestnávateľov.

Dlhodobý trend nezamestnanosti na Slovensku

Na Slovensku sa vývoj nezamestnanosti menil počas rôznych období. História nezamestnanosti na Slovensku sa začala formovať počas komunistického režimu, kedy bol trh práce regulovaný štátom.

V tom čase nebolo možné hovoriť o nezamestnanosti ako o takej, ako ju poznáme dnes, pretože všetci boli zamestnaní. Avšak, mnoho ľudí pracovalo v neproduktívnych sektoroch, ktoré neboli prispôsobené potrebám trhu.

Po páde komunizmu v roku 1989 sa situácia na trhu práce výrazne zmenila. V 90. rokoch sa nezamestnanosť stala jedným z hlavných problémov spoločnosti. V tom čase dosiahla nezamestnanosť vysoké úrovne, a to aj v dôsledku transformácie ekonomiky a privatizácie.

Najvyššia nezamestnanosť na Slovensku

Najkritickejšiou situáciou si Slovenská republika prechádzala na prelome tisícročí, kedy dlhodobo dosahovala dvojciferné čísla. Najvyššia bola v roku 2001, a to dokonca na úrovni 19,3 %.

Stúpajúcu mieru malo na svedomí systematické zadlžovanie štátu, klesajúca tendencia vývoja slovenskej ekonomiky a tiež nové reformy, ktoré vláda v tom čase presadzovala.

Po roku 2001 sa začal objavovať pozitívny trend a stúpajúca úroveň ekonomiky mala za následok zníženie miery nezamestnanosti a pomalší rast cenovej hladiny.

V priebehu nasledujúcich rokov mal rast nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, čo platilo až do roku 2007, kedy miera nezamestnanosti dosiahla na jednocifernú úroveň vo výške 9,57 %.

Hospodárska kríza z roku 2008, však spôsobila celosvetovú finančnú krízu, ktorá negatívne vplývala na hodnoty HDP a nezamestnanosti. Svoj vrchol dosiahla v roku 2013, kedy sa zastavila na hodnote 14,8 % a od tohto momentu nabrala opäť klesajúcu tendenciu. V rokoch 2017 až 2019 dokonca dosahovala úroveň nižšiu ako 5 %.

Nezamestnanosť a koronakríza

V posledných rokoch sa situácia na trhu práce na Slovensku zlepšila. Nezamestnanosť klesla na historické minimum, a to aj vďaka rozvoju automobilového priemyslu a expanzii exportu.

Priaznivý vývoj miery nezamestnanosti na Slovensku na jar 2020 však nečakane zmenil príchod globálnej pandémie. Opatrenia prijaté na zastavenie šírenia nového vírusu výrazne spomalili rast HDP a spomalili tak pozitívny pokles krivky.

Počet uchádzačov o prácu začal naopak pribúdať a v apríli bol zaznamenaný najvyšší nárast nezamestnanosti, kedy sa jej hodnota v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila až o 1,38 %.

Nasledujúce mesiace sa krivka síce pohybovala stále smerom nahor, no nárast sa výrazne spomalil a máj predstavoval zvýšenie o 0,63 %, pričom jún už iba o 0,2 %. Júnová miera nezamestnanosti sa tak ustálila na hodnote 7,4 %.

Ešte v marci 2020 sme realizovali prieskum o ekonomických dopadoch prvej vlny šírenia vírusu COVID-19 na obyvateľstvo SR. Letné uvoľňovanie opatrení spôsobilo znovuotvorenie niektorých pracovných pozícií, čo malo na celkovú nezamestnanosť pozitívny vplyv.

Nezamestnanosť Slovensko 2024

V súčasnosti sa situácia s nezamestnanosťou na Slovensku opäť zlepšila a prvý raz od začiatku pandémie sa dostala pod 6%. Ide o najnižšiu úroveň od roku 2008. Tento pokles je spôsobený najmä zlepšením situácie v automobilovom priemysle a obnove exportu. Pandémia COVID-19 však stále ovplyvňuje našu ekonomiku a môže mať vplyv na nezamestnanosť v budúcnosti. Vláda a podnikatelia by preto mali pokračovať v implementácii opatrení na podporu trhu práce.

Nezamestnanosť SR podľa okresov

Nezamestnanosť nie je zaznamenávaná iba plošne, no v rámci Slovenska je dôležité jej rozdelenie do okresov a krajov. Dlhodobo neklesá práve v problémových miestach. Vo všeobecnosti platí, že najlepšie hodnoty nezamestnanosti sú práve na západnom Slovensku, pričom sa smerom na východ zhoršujú.

Podľa údajov Štatistického úradu SR bol celkový počet nezamestnaných v decembri 2022 približne 178 000 ľudí, čo predstavuje mieru nezamestnanosti na úrovni 5,9%.

V decembri 2022 sa najvyššia miera nezamestnanosti vyskytovala v okrese Prešovskom kraji, kde bolo 9,98% nezamestnaných. Na druhej strane, najnižšia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji, kde bolo len 3,24% nezamestnaných.

Z uvedených údajov je zrejmé, že nezamestnanosť na Slovensku je stále na relatívne vysokej úrovni. Avšak, v rôznych krajoch a okresoch sa vyskytuje veľké množstvo odchýlok, čo naznačuje regionálne rozdiely v ekonomickej situácii a pracovných príležitostiach.

Na konci roka 2022 sa teda situácia s nezamestnanosťou na Slovensku zlepšila, avšak stále zostáva vyššia ako pred pandémiou. Toto zníženie sa dá pripísať rôznym opatreniam vlády, ako aj ekonomickému oživeniu v dôsledku uvoľnenia opatrení.

Pomoc pre nezamestnaných od štátu

Okrem podieľania sa na vytvorení lepších podmienok pre vznik pracovných miest, má štát povinnosť sa o nezamestnanú osobu postarať vo forme sociálnych dávok.

To však platí iba v prípade, že daný človek spĺňa podmienky na ich získanie. Tie sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá presne hovorí o tom, kedy máte na podporu nárok.

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistník v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol pojištěný v nezamestnanosti najmenej dva roky, tj 730 dní.

Úlohou štátu je tiež zabezpečiť adekvátny pomer v rozdiele medzi výškou sociálnej dávky v nezamestnanosti a odmeny za výkon nízkokvalifikovaných pracovných pozícií.

A to práve z dôvodu, aby si ľudia z vypočítavosti nezvolili možnosť dobrovoľne nepracovať, čo môže byť viditeľné pri krajinách s veľmi štedrým nastavením systému sociálnych dávok.

Nezamestnanosť v Európe

Nezamestnanosť v Európskej únii klesla v minulom roku na historické minimum. Podľa Európskej komisie sa miera nezamestnanosti v Európskej únii v októbri 2022 znížila na 7,5%, čo predstavuje najnižšiu hodnotu od apríla 2014. Tieto údaje sú pozitívnym znamením pre ekonomiku EÚ, ktorá bola silne ovplyvnená pandémiou COVID-19.

Najnižšia miera nezamestnanosti sa vyskytla v Českej republike a Nemecku, kde sa pohybovala okolo 3%. Na druhej strane, najvyššia miera nezamestnanosti sa vyskytla na Cyprus a Grécku, kde sa pohybovala okolo 15%.

Okrem toho sa znížila aj miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi v Európskej únii, ktorá klesla na 15,5%. Toto zníženie je pozitívnym výsledkom, pretože mladí ľudia boli silne ovplyvnení pandémiou COVID-19, keďže mnoho z nich pracovalo v odvetviach, ktoré boli najviac ovplyvnené, ako napríklad cestovný ruch a reštaurácie.

Vlády jednotlivých krajín teraz musia pracovať na riešení, aby udržali tieto pozitívne trendy v nezamestnanosti a podporili ekonomický rast. To zahŕňa investície do infraštruktúry, podporu malého a stredného podnikania a rozvoj nových pracovných príležitostí.

Ženy verzus muži

Vyberá nielen jednotlivé pracovné odvetvia, no rozdielny vplyv môže mať aj na samotné pohlavie. Zo štatistík vyplýva, že počas koronakrízy vplýva horšie na ženy, ako na mužov.

Primárnym dôvodom je, že počas opatrení zostávajú doma s dieťaťom a ich pracovný čas je tak obmedzený, alebo prerušený úplne. Vzniknutému nepomeru neprospieva ani skutočnosť, že pracovné oblasti, v ktorých ženy pracujú, sú tradične nastavené nižšie platové podmienky a zároveň je pri nich nižšia miera možnosti práce na diaľku.

Spoločnosť na Slovensku ale aj celej Európe sa teda okrem ekonomických dôsledkov bude musieť vysporiadať aj s možným prehlbovaním rozdielov v platoch mužov a žien.

Často kladené otázky

Prečo vzniká nezamestnanosť?

Nezamestnanosť vzniká z viacerých dôvodov, no všeobecná definícia vzniku je tá, že nezamestnanosť je výsledkom vyššieho dopytu po práci, v porovnaní s jej ponukou.

Ako sa štáty bránia proti rastu nezamestnanosti?

Štáty môžu nezamestnanosť znižovať napríklad zlepšovaním infraštruktúry, daňového a odvodového zaťaženia zamestnávateľov, daňovými úľavami, pritiahnutím zahraničných investorov, alebo

Aké regióny na Slovensku majú najlepšiu a najhoršiu mieru nezamestnanosti?

Na Slovensku dlhodobo platí, že najlepšie hodnoty miery nezamestnanosti sú na západnom Slovensku a zhoršujú sa smerom na východ. Najlepšie čísla dosahuje Bratislavský kraj, najhoršie naopak Prešovský, Košický či Banskobystrický.